Saluka
História
O pôvode tohoto plemena neexistuje žiadna dokumentácia a nie je možné nájsť ani žiadne nevyvrátiteľné stopy. O pôvodu, geografickom umiestnení, dobe vzniku i predkoch existujú v podstate len dohady a mýty. Faktom je, že je saluka od staroveku spojovaný so Stredným východom, kde bol odpradávna využívaný k loveniu. Rôzne vyobrazenia chrtov s zhlukmi na ušiach a zmienky o ňom v starých perských básniach však svedčia o tom, že história tohoto chrta je dlhá asi 5 tisíc rokov. V každom prípade si saluka medzi Arabmi udržala veľkú vážnosť a bol chovaný s rovnakou starostlivosťou ako známe arabské kone. Saluka bol nazývaný „kráľovským psom Egypta“ a bol veľmi cenený egyptskou šľachtou. Je známe, že bol mumifikovaný spolu s egyptskými faraónmi. V celej histórii Východu teda zaujímal saluki veľmi významné miesto. Na rozdiel od iných psov, ktorý boli považovaný za „nečisté“ a nebolo dovolené sa ich dotýkať, mal saluki tu výsadu, že mohol prebývať v stanoch nomádov či na dvoroch. Ospevovaná bola taktiež jeho statočnosť v lovení, fyzické vlastnosti a priateľský vzťah k ľuďom. Prvé orientálne chrty sa do Európy dostali v stredoveku v priebehu križiackych ťažení do Svätej zemi. V Anglicku sa toto plemeno stalo známe vďaka lady Amherst, ktorá v roku 1907 publikovala článok o týchto psoch a sama taktiež započala riadený chov tohoto plemena. Kennel clubom bol saluki uznaný ako plemeno už v roku 1922 a bol vytvorený jeho štandard, ktorý v roku 1968 prevzala FCI.
Typy
Saluki sa vyskytuje vo dvoch variáciách – dlhosrstej a hladkosrstej. Obe variety majú rovnaký štandard, rozdiel je len v srsti, ktorá je u hladkosrstých psov vždy kratšia než u dlhosrstých, bez dlhej srsti na ušiach a chvoste.
Všeobecný vzhľad
Saluki je elegantný pes súmerného vzhľadu, ktorý svedčí o jeho sile a pohyblivosti. Hlava je suchá, jemná, úzka a dlhá, medzi ušami je mierne širší, s nie príliš výrazným stopom. Oči sú veľké, majú oválny tvar a orieškovo hnedú až tmavohnedú farbu. Uši sú nasadené pomerne vysoko, sú dlhé a pohyblivé, pokryté hodvábnou srsťou rôznej dĺžky. Koniec ucha dosahuje ku kútiku tlamy. V kľude uši priliehajú k lícam, pri vzrušení sú nesené vyššie a sú otočené dopredu. Telo je mierne obdĺžníkové s dlhým, hlbokým hrudníkom a širokým, rovným chrbtom. Bedrá sú dobre osvalené, silné, dobre zreteľné sú hrbole panvových kostí. Chvost je dlhý, dosahuje minimálne k pätám. Je nasadený nízko a nesený dole, na konci mierne zahnutý nahor.